O učiteľoch, „učiteľoch“ a rozpúšťačoch ega

Autor: Matúš Bakyta | 28.12.2011 o 19:08 | (upravené 28.12.2011 o 19:22) Karma článku: 7,18 | Prečítané:  1464x

Skúsenosť s dvoma rôznymi učiteľmi ma „premlela" túto jeseň: Tréning sebaobrany u nemenovaného slovenského majstra bojových umení a meditačný seminár u nižšie menovaného lámu tibetského budhizmu.

Skúsenosť č. 1 – majster bojových umení

 

Na tohto senseia som už dávnejšie počul kontroverzné (skôr negatívne) názory, ale keďže niet nad osobnú skúsenosť, prihlásil som sa na ročný kurz sebaobrany.

Prvý tréning bol fajn, zoznamovačka, predstavenie pravidiel, praktické ukážky, atď. Odchádzal som s dobrým pocitom.

Katastrofické scenáre sa však naplnili na druhom tréningu. Ponižovanie, potreba si dokazovať, že ja som najlepší, či rituály hraničiace so šikanou, mi nejak neladili s predstavou o „majstrovi“.

Nešiel som na kurz pre to, aby mi tam niekto hladkal ego, na druhej strane som nebol schopný takéhoto učiteľa rešpektovať ako morálnu či duchovnú autoritu, a už som viac neprišiel - a to som mal ešte šťastie, že som zaplatil „iba“ časť kurzu (170 € namiesto 500 € vyžadovaných vopred).

Konzultoval som to potom s viacerými ľuďmi, ktorí k tomuto trénerovi chodili dlhé roky a dozvedel som sa, že práve pre toto odišli. Že senseiovi po jednom pobyte v Japonsku „preplo“ a začal si svoj ego-piedestál budovať takýmto spôsobom. Niekomu to možno vyhovuje, mne rozhodne nie.

Zažil som predtým asi 6 rôznych skvelých učiteľov bojových umení, ktorí tiež vyžadovali disciplínu a rešpekt, ale pri žiadnom z nich som necítil takúto averziu, práve naopak.

Snažil som sa na tento zážitok pozerať z rôznych uhlov – napr. že je to môj problém s pokorou či odporom k (umelým) autoritám, ale ani po pár mesiacoch som nebol schopný si predstaviť tohto človeka ako svojho učiteľa. A potom prišla úplne iná skúsenosť:

 

Skúsenosť č. 2 – láma Tsony

 

V novembri som sa zúčastnil 11-dňového meditačného seminára v Gaderskej doline pri Martine, ktorý viedol láma Tsony. Dovtedy som o ňom iba počul (pozitívne referencie), a keďže som pred rokmi absolvoval u iného učiteľa 2 podobné semináre (vipassana), lákalo ma to znovu. Skvelá akcia, okrem iného na vyčistenie hlavy či ponaprávanie chrbtice (zdravším sedením ako teraz za počítačom :-).

Nerád by som, aby to vyznelo ako „namotávka“ do nejakej sekty, ale musím povedať, že som asi v živote nestretol človeka, ktorý by v sebe stelesňoval takú kombináciu POKORY, MÚDROSTI A HUMORU ako práve Tsony. A navyše vyzeral úplne normálne :-)

Nepotreboval si dokazovať svoju výnimočnosť, bol milý, priateľský, vľúdny a pritom priamy a jasný. Budil rešpekt a zároveň vytváral pocit bezpečia, bez akejkoľvek sektárskej lepkavosti.

 

Čo teda robí „učiteľa“ učiteľom?

 

Po týchto dvoch skúsenostiach som veľa rozmýšľal nad tým, aké vlastnosti by mal mať dobrý učiteľ (čohokoľvek, nielen bojových umení či meditácie): Ak sa niekto berie príliš vážne, ohovára druhých, povyšuje sa a ponižuje ostatných, vytvára atmosféru strachu (a neraz za to aj berie veľké peniaze), pre mňa nie je učiteľom.

Podozrivý mi je aj taký „guru“, ktorý káže svojim žiakom o rozpúšťaní ich ega - čo samé o sebe nemusí byť zlé - ale vzápätí si toto ich ego pekne-krásne zhŕňa k sebe na hromádku.

Chápem, že pre väčšinu ľudí musí byť ťažké ustáť takýto pocit moci – po intenzívnej práci na sebe (napr. meditáciou) sa mnohým zmení videnie sveta, objavia v sebe rôzne schopnosti (intuícia, vhľad, príp. liečiteľstvo) a pokiaľ tieto dary aj prakticky využijú, skupina oddaných zbožňujúcich žiakov či pacientov sa často vytvorí aj sama. Krásne je to zobrazené vo filme Náš vodca, alebo aj v tomto krátkom úryvku (v angličtine) zo skvelého filmu Život Briana.

Je ťažké nepadnúť do tejto pasce a „neodfičať“ si na vlastnom egu, alebo ho dokonca zneužiť na manipuláciu vo svoj prospech, až po tento extrém v podobe sexuálneho zneužívania.

Zrelý učiteľ je pre mňa ten, kto týmto lákadlám odolal a zotrval pri podstate svojho učenia (čo môže byť kľudne aj profesor matematiky).

Indikátorom dobrého učiteľa by mal byť najmä dobrý pocit, ktorý zotrvá dlhodobo (nie iba endorfíny po tréningu), jeho schopnosť pokojne diskutovať, bez potreby si neustále budovať svoj status najmúdrejšieho a najmocnejšieho bez zmyslu pre humor :-).

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?