1) NEviditeľnosť pri príchode do podniku
Ideálne je NEpozdraviť, alebo ani NEodzdraviť hostí, prípadne môžeme doplniť grimasou, z ktorej by aj Stevie Wonder pochopil, že otravuje.
Ďalšia možnosť je tváriť sa, že tam nie sme, prípadne nerušene pokračovať v zábavnom (rozumej hlučnom) rozhovore s kamarátom z mokrej štvrte.
2) Stolček, prestri sa!
Zvyšky po predchádzajúcich hosťoch nechávame upratať tým prichádzajúcim, zvyčajne všetok riad dajú pekne na kôpku, ktorá sa dá potom ľahšie odniesť.
Správanie hostí pri zapratanom stole nám o nich hneď kadečo prezradí - napr. či sú úplní humusáci, alebo si sami pozmetajú omrvinky, príp. aj utrú stôl po rozliatych nápojoch.
3) Kto nič nerobí, nič nepokazí
Hostí rozhodne neobťažujeme svojim záujmom, ale rozvíjame v nich proaktívny občiansky prístup: „Ak niečo chcú, nech sa ozvú, ne?" Čím menej sa pri nich budeme motať, tým menej roboty budeme mať, a kuchár už aj tak dávno chcel ísť domov.
Extra tip pre majiteľa: Zrejme viete, že mzdy tvoria veľkú časť nákladov - takže úplne stačí jeden čašník na celý podnik. No a čo, že jeho kapacita je 100 hostí, veď nech sa chalan snaží...
4) Jedálny lístok
„Jeden stáči, ne?!?"
No a čo že hostia sú viacerí, aj tak by tie ďalšie výtlačky umastili tak ako tento. A verziu v inom jazyku? Nech sa naučia po slovensky, keď sa sem trepú! MY SME TU DOMA !!!
Na jedlá, ktoré momentálne nemáme (rozumej - prevádzkarovi sa nechcelo je*ať do obchodu), upozorňujeme, až keď si ich hostia vyberú, slovami „to neni" a pozeráme smerom ku dverám.
5) Objednávka
Papier a pero je pre debilov, správny čašník si všetko zapamätá. A keď nie, je to problém hostí, „jak keby si nemohli šeci vybrať jedno jedlo!".
A hlavne nech neotravujú dodatočnými požiadavkami. „Nevedia hneď na začiatku povedať, čo chcú?!?"
Na otázku o zložení jedál typu „prekvapenie šéfkuchára" reagujeme pokrčením pliec- pochopí to aj hluchý, a nám to uvoľní trapézy, prekysličí pľúca a pomáha proti migréne.
6) Nosenie jedál
PORADIE NOSENIA JEDÁL NA STÔL URČUJE KUCHÁR !!! Kto pomaly žere polievku, postavíme pred neho bez okolkov hotové hlavné jedlo, nech nezdržuje. Keď si hostia vyberú blbú polievku (= takú, čo treba navariť) a dostanú ju teda ako posledný chod, tak im treba!
7) Atmosféra
Správnu náladu vytvorí jedine komerčné rádio na plné pecky, nech to tu žije! Každú stenu podniku vkusne doplníme plazmovými obrazovkami s hudobným kanálom bez zvuku.
8) Mlčať je zlato !
Hostí rozhodne neobťažujeme staromódnymi frázičkami ako „s dovolením", „dobrú chuť", „chutilo vám?", „nech sa páči", „ešte jedno pivečko?". Tvárime sa úprimne, nefalšovane = znudene až kyslo.
9) Brigádnik/čka
Keďže sa jedná iba o sezónnu výpomoc, je zbytočné, aby tento človek poznal ponúkaný sortiment podniku. Na uvoľnenie stresu z (úplne) novej práce opäť odporúčam techniku krčenia pliec uvedenú v bode 5.
10) Účet
Keď príde ten vytúžený moment a hostia sa chystajú konečne vypadnúť, hodíme im na stôl papierik z čias zotavovne ROH, na ktorom je rukou načarbaný zoznam nezrozumiteľných skratiek a cien. Prosby o platbu kartou, či nebodaj rozdelenie účtu na viac častí, dokáže majster čašník odbiť jediným pohľadom.
Samozrejme, očakávame vysoké sprepitné. ZÁSADNE N E Ď A K U J E M E !!! Mlčky odchádzame a zhasíname na rozlúčku.
Záver
Chápem, že aj čašník môže mať zlý deň, a jeho práca je ťažká, a že aj hostia si neraz na personále liečia svoje komplexy, ako výstižne popisuje prvá časť tohto článku.
Poznám tiež čašníkov/čky, ktorí robia svoju prácu skvele už roky a dokážu byť milí aj na konci dlhého týždňa.
Snáď tento blog poslúži ako spätná väzba tým, ktorých sa to týka, a dodá odvahu nám, ktorí odmietame dať sprepitné ľuďom, ktorí si ho nezaslúžia.
